V psychológii asertivita znamená otvorené vyjadrovanie citov, názorov a očakávaní, uplatňovanie nárokov a práv pri súčasnom rešpektovaní citov, názorov, očakávaní, zámerov a práv iných. Asertívny človek v každej situácii zachováva svoju identitu, ale nenarúša identitu iných.

Byť asertívny znamená, že môžeme vyjadriť svoje presvedčenie a názory a obhajovať svoje oprávnené požiadavky priamo a úprimne s tým, že budeme rešpektovať názor a oprávnené požiadavky druhej osoby a poskytneme jej priestor na ich obhájenie. To umožňuje obom stranám veriť, že dosiahnu uspokojivé riešenie a môžu sa vyhnúť prejavom pasívneho alebo agresívneho správania.

So zreteľom na asertivitu rozoznávame tri druhy správania: pasívne, agresívne a asertívne.

Pasívne sa správajúci človek nedokáže jasne vyjadriť svoje želania a potreby. Rovnako bezbranný je však voči požiadavkám iných. Chýba mu istota v konaní, trápi ho, že sa nedokáže uplatniť. Neodolá manipulácii. Byť pasívny znamená vyhýbať sa vyjadrovaniu svojich názorov a presvedčení alebo vyjadrovať ich negatívnym či obranným spôsobom.

Avšak nie každé vzdanie sa svojich požiadaviek a oprávnených nárokov je prejavom pasivity. Človek sa môže slobodne rozhodnúť, že mu vec nestojí za to, aby na jej presadenie vynakladal energiu a úsilie. Tiež má právo na veľkorysosť voči iným. V takom prípade tým, že ustúpi, realizuje svoje prianie. S výsledkom svojho konania je spokojný.