Výchovné princípy pri výchove k prosociálnosti definoval L. Lencz (1998):
|
-
|
1.
|
Vytvorme z triedy „výchovné spoločenstvo“.
|
|
|
-
|
2.
|
Prijmime dieťa také, aké je a prejavujme voči nemu priateľské city.
|
|
|
-
|
3.
|
Pripisujme deťom pozitívne vlastnosti, najmä prosociálnosť.
|
|
|
-
|
4.
|
Formulujme jasné a splniteľné pravidlá hry.
|
|
|
-
|
5.
|
Na negatívne javy reagujme pokojným poukázaním na ich dôsledky (indukcia).
|
|
|
-
|
6.
|
Nabádajte, je to osvedčený výchovný prostriedok.
|
|
|
-
|
7.
|
Odmeny a tresty používajme opatrne.
|
|
|
-
|
8.
|
Zapojme do výchovného procesu rodičov.
|
|
|
-
|
9.
|
Buďme nositeľmi radosti.
|
|
K naplneniu týchto výchovných princípov učiteľ, vychovávateľ musí používať výchovný štýl (Olivar, 1992) – zásady správania sa učiteľa, vychovávateľa k žiakom:
|
-
|
1.
|
prijatie žiaka takého aký je, vyjadrenie sympatie.
|
|
|
-
|
2.
|
atribúcia (prisudzovanie) prosociálnosti.
|
|
|
-
|
3.
|
induktívna disciplína.
|
|
|
-
|
4.
|
nabádanie k prosociálnosti.
|
|
|
-
|
5.
|
podporovanie prosociálnosti.
|
|
