Sexuálna výchova
Sexuálna výchova

K. Janiš, D. Marková (2007, s. 6) považujú sexuálnu výchovu „za otvorenú, živú a sexuálne priateľskú komunikáciu o sexualite, resp. sexualitách – pod sexualitou rozumieme všetko, čo sme ako ženy a muži, vrátane spôsobov ako sa vzťahujeme k iným mužom a ženám v našich životoch“. Táto definícia poukazuje na spätosť sexuality s našimi telami, emóciami, duchovnosťou a intelektom, s tým, ako vidíme seba samých ako sexuálne bytosti a taktiež ako zaobchádzame s našimi sexuálnymi životmi.

Dokumenty právneho rámca sexuálnej výchovy
Dohovor o právach dieťaťa (OSN, 1979)

zaručuje v článku 13 „slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie každého druhu“ a podľa článku 14, štáty „musia uznávať právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva“. V článku 24 Dohovor vyslovene zaväzuje štáty, ktoré podľa neho musia prijímať potrebné opatrenia pre „rozvoj výchovy k plánovanému rodičovstvu a služieb“. Podrobnejšie princípy o sexuálnych a reprodukčných právach mladistvých sú ďalej rozpracované v Akčnom pláne Medzinárodnej konferencie OSN o populácii a rozvoji, ktorý bol prijatý v Káhire roku 1994 (OSN, 1994).
 
Európsky dohovor o ľudských právach

zaručuje deťom prístup k objektívnej sexuálnej výchove, vrátane informácií o antikoncepcii ako prevencii nežiaduceho tehotenstva. Túto skutočnosť potvrdil nálezom Európsky súd pre ľudské práva 7. decembra 1976 v prípade Kjeldsenovci a i. proti Dánsku, keď sa rodičia snažili zamedziť vyučovanie sexuálnej výchovy na školách. Tento výklad je záväzný aj pre slovenský právny systém.
 
Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (OSN, 1979)

štáty by mali ženám a mužom zabezpečiť „rovnaké práva rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia ich detí“. Dohovor ďalej zaručuje prístup k potrebným informáciám a vzdelaniu a umožňuje ženám a mužom využiť prostriedky na kontrolu veľkosti svojej rodiny. Podľa Odporúčania CEDAW č. 21 sa plánovaním rodiny rozumie: zaručená sexuálna výchova, dostupnosť služieb pre plánovanie rodiny, dostupnosť bezpečných a spoľahlivých antikoncepčných metód, voľne dostupné a primerané opatrenia pre dobrovoľnú reguláciu fertility v záujme zdravia a kvality života všetkých členov rodiny (OSN,1979).
 
Rezolúcia Európskeho parlamentu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach (EP, 2002)

obhajuje právo mladých ľudí na sexuálnu výchovu, ich právo na slobodné a informované rozhodnutie o ich sexuálnom a reprodukčnom zdraví, právo na široko dostupnú antikoncepciu a právo a dostupnosť kvalitných služieb v oblasti plánovaného rodičovstva (Lukšík, Pietruchová, 2009).
 
Situácia na Slovensku

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa snaží opakovane predložiť na rokovanie vlády Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia. Hoci program v roku 2008 prešiel celým legislatívnym procesom, jeho schváleniu vo vláde Slovenskej republiky nakoniec zabránila Konferencia biskupov Slovenska. Jednou z prekážok programu bola práve pomerne moderná koncepcia sexuálnej výchovy, ktorá zaručovala tzv. optimum sexuálnej výchovy pre každé dieťa. Kompromis je zatiaľ v rámci Slovenskej republiky nemožný a preto akýkoľvek posun smerom k modernejšej sexuálnej výchove po vzore iných štátov Európskej únie zatiaľ nemysliteľný.