zvieracia rozprávka sa považuje za najstaršiu (odráža animistické poňatie sveta – všetko má dušu),

typický je antropomorfizmus - teda pripisovanie zmyslových alebo citových vlastností ľudí zvieratám (proces poľudšťovania),

vo zvieracej rozprávke vystupujú zvieratá (sú hlavnými postavami), ľudia sú vedľajšie postavy (vo fantastických rozprávkach je to naopak),

zvieratá sú nositeľmi ľudských vlastností: predstavujú charakter ľudí (líška prefíkanosť, medveď ťarbavosť, zajac bojazlivosť),

dej rozprávok má alegorický charakter, do ktorého sa premieta ustálený mravný poriadok,

v prípade zvieracích rozprávok ide o vyhranenú tematika, t. j. nie je ich veľa,

odlišuje sa od bájky: zvieracia rozprávka = chce zabávať, prekvapiť dômyselným nápadom, nadsádzkou, grotesknou paralelou ľudského a zvieracieho sveta; bájka = priehľadná alegória ľudského sveta, smeruje k záverečnej moralite, poučeniu.