Synchrónne a diachrónne členenie literatúry

Synchrónne členenie literatúry - rozdelenie písomníctva na kategórie bez ohľadu na čas vzniku. Základné delenie je podľa funkcií, aké písomnosti plnia. Rozlišujeme vecnú literatúru (informatívna a formatívna funkcia) a umeleckú literatúru (estetická funkcia).

Diachrónne členenie literatúry - členenie literatúry na časovej osi, členenie na literárne epochy (literárne obdobia).

Rozlišujeme vecnú literatúru (informatívna a formatívna funkcia) a umeleckú literatúru (estetická funkcia).

Vecná literatúra

	vedecká (dominuje informatívna funkcia),
	publicistická (dominuje formatívna funkcia).

Autor vo vecnej literatúre odovzdáva a uchováva určité informácie, poznatky, skúsenosti.
Patria sem všetky písomné prejavy – OKREM umeleckej literatúry.

Umelecká literatúra

beletria (dominuje estetická funkcia).

Autor v umeleckej literatúre vyvoláva v čitateľovi estetický zážitok, estetické prežívanie. Práve preto sa umelecká literatúra označuje tiež ako krásna literatúra - jej zámerom je vytvárať estetické hodnoty.

Členenie literatúry na časovej osi sa nezaobíde bez dôležitých pojmov: periodizácia a periodizačné medzníky.

PERIODIZÁCIA = členenie na vývinové obdobia (väčšie alebo menšie časové úseky).

PERIODIZAČNÉ MEDZNÍKY = roky ohraničujúce literárne obdobia:

	významný spoločenský zlom,
	významný literárny počin,
	zásadná zmena kánonu.

(Pre zobrazenie textu, prosím, kliknite na jednotlivé nadpisy...)