povesť na rozdiel od rozprávky pôsobí hodnovernejšie,

pre povesť je charakteristická regionálna a historická zakotvenosť (pôsobí dojmom pravdivej príhody),

v rozprávke sú všetky dejové súvislosti a okolnosti vymyslené,

v povesti na rozdiel od rozprávky nie je nevyhnutný šťastný koniec, ale snaha presvedčiť príjemcu o pravdivosti príbehu,

rozprávanie v povesti okrem dynamického jadra obsahuje aj statické časti (v úvode, v závere), rozprávka má celý dej dynamický.

legenda súvisí s prejavmi ľudového náboženstva,

je to prozaický útvar náboženského folklóru, historické sa prelína s ľudovým,

legenda a povesť sú spriaznené v námete a vo výstavbe,

folkloristika hovorí dokonca o legendovej povesti, resp. o povesťovej legende.