Čo je o autorskej rozprávke potrebné vedieť, aby sme jej porozumeli?
Vzťah autorskej rozprávky a folklóru má však aj svoje pravidlá a nemôže byť - ako by sa mohlo zdať - ľubovoľne narušovaný. S folklórom a s jeho napodobňovaním nemožno zaobchádzať ľubovoľne – každý žáner má svoje pravidlá (a to vrátane autorskej rozprávky). Ani v čisto autorských adaptáciách folklórnych látok nemožno "rozbiť" alebo nenapraviteľne "poškodiť" mýtický poriadok sveta. Autorská rozprávka si v tomto smere musí ctiť pravidlá folklóru:
  • autorská rozprávka nesmie ísť proti mýtickému usporiadaniu (poriadku) sveta - znamenalo by to stratu porozumenia pre mýtus (napr. mýtický rozmer lesa a prírody),
  • autorská rozprávka nesmie ísť proti „zdravému rozumu“ (nemáme na mysli princíp nonsensu, ten je princípom tvorby) - znamenalo by to stratu porozumenia pre život v kultúrnej roľníckej krajine (napr. rodinný rozmer v roľníckej rodine).

Vzťah autorskej rozprávky a dieťaťa má tiež svoje zákonitosti. Autorská rozprávky by mala ctiť určité zákony v literárnej, filmovej aj animovanej podobe:
  • ľudová rozprávka sa odohráva „kdesi a kedysi“ – dieťa dokáže rozlíšiť svet skutočný a rozprávkový,
  • autorská rozprávka sa často odohráva „tu a teraz“ – dieťa sa nedokáže vždy riadne zorientovať: znejasňuje sa hranica medzi dobrom a zlom, medzi čistými a nečistými prostriedkami boja (má tu negatívny dopad aj vplyv počítačových hier). V autorskej rozprávke sa navyše môže dieťa konfrontovať aj s tabuizovanými témami, ktoré nie sú typické pre detský vek, ale o ktorých potrebuje vedieť, pretože sú súčasťou jeho prirodzeného života. V rozprávkach sa objavuje napr. smrť, staroba, hendikep, ekológia, politika či drogová závislosť.