Riekanka: je pôvodne žánrom detského folklóru, ktorý pred významom uprednostňuje výrazný rytmus a zmyslovú konkrétnosť. Význam v riekanke sa neriadi logikou a vecnou súvislosťou výpovede, ale riadi sa potrebou rytmu, rýmu, expresívnej hláskovej inštrumentalizácie (eufónia, kakofónia, onomatopoja). Sémantika (význam) riekanky je preto spravidla nelogická až nonsensová a pre jazyk riekanky sú charakteristické rozličné deformácie.

Riekankovosť: vychádza zo žánru riekanky. Ide o preferovanie radosti pred vážnosťou, pričom sa hojne uplatňuje vtip, humor a dôraz na hru so slovom, významom, motívom (na úrovni absurdity, nonsensu a pod). Pre riekankovosť je typická aj obľuba dramatického dialógu a rešpektovanie výrazovej hutnosti.