Na hranici puberty a v puberte sa dieťa či mladý človek dostáva do ontogenetickej fázy vývinu, ktorá je sprevádzaná takými fyzickými a duševnými procesmi, ktoré sa v jeho živote už viackrát nebudú opakovať.

Tak, ako určitému stupňu vývinu prislúcha aj dominantný literárny žáner (predškolskému veku - riekanka, mladšiemu školskému veku - rozprávka), v prípade prechodu z mladšieho do staršieho školského veku začína čitateľovi stále viac imponovať literárny podsystém dobrodružnej prózy.

Napriek tomu, že mnohé kedysi exotické miesta sú už dnešným deťom z rôznych informačných zdrojov (vrátane exotických dovoleniek) známe, a preto strácajú svoju čitateľskú atraktivitu, nielen prostredie robí dobrodružnú literatúru tým, čím čitateľovi je, resp. môže byť.

Cieľom kapitoly je predstaviť funkciu a význam literárneho podsystému dobrodružnej prózy.