ústne tradovanie - ide o výtvor talentovaných rozprávačov - interpreti boli zároveň jej spolutvorcami (šírenie ústnym podaním z pokolenia na pokolenie),

kolektívny charakter - platili kolektívne pravidlá a normy (folklórne dielo je individuálnym výtvorom, ale tvorcovia sa museli podriadiť určitým kolektívnym pravidlám a normám, aby ľudový kolektív ich dielo prijal),

selekcia - slovesnosť má svoje výberové uplatnenie v určitých situáciách (je výsledkom uplatnenia folklórnych javov v istej konkrétnej situácii – obradovej, rozprávačskej, speváckej a inej príležitosti),

improvizácia - rozprávač využíval inováciu v rozprávaní (slovesnosť je nositeľom inovačných tendencií v interpretačnom procese, najmä v ľudovom rozprávaní).

ľudovú poéziu (lyrické piesne, balady, legendy, koledy),

ľudovú prózu (rozprávky, povesti),

ľudové hry - obradné (nadväzujú na obrady a sú spojené so sprievodom masiek), koledné (vianočné, veľkonočné), bábkové,

 malé folklórne žánre (príslovia, porekadlá, úslovia, zariekania, zaklínania, hádanky),

detský folklór (riekanky, uspávanky, hry a piesne k hrám - detský folkór tvorí intencionálnu časť ľudovej slovesnosti, teda časť určenú iba deťom).