Keď sa povie mytológia, každý si spomenie práve na grécku, prípadne germánsku mytológiu a bohov, ktorí sa s daným súborom mýtov spájajú. Neznamená to však, že iné národy svoju ľudovú tvorbu a kultúru pohansko-mýtického charakteru nemali. Aj Slovania mali do príchodu svätých Cyrila a Metoda svojich bohov, bôžikov a rôzne pohanské zvyky, ktoré sa s rozvojom kresťanského náboženstva len postupne vytrácali, resp. prispôsobili svoj charakter kresťanskému sláveniu.
Kým Gréci mali najvyššieho boha Dia (Zeus), slovanský boh hromu a bleskov sa nazýval Perún, no tiež ho volali aj Parom. Keď niekdo ešte aj v dnešnej dobe zanadáva "Doparoma!" alebo "Bodaj by ťa Parom vzal!", zrejme ani netuší, že sa práve odvoláva na najvyššieho pohanského boha starých Slovanov.

Aj Morena bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti a dodnes je známa aj v slovenskom folklóre - rituál vynášania Moreny a jej upálenie, resp. utopenie (najčastejšie sa hádže z mosta alebo zo skaly). Zosobňuje ju zima a na jar sa končí jej vláda. Hoci zosobňovala smrť, bola zobrazovaná ako veľmi krásna žena.