Foneticko-fonologická rovina jazyka
1. Foneticko–fonologická rovina jazyka
V tejto rovine sledujeme zvukovú stránku reči, čiže osvojovanie foném (zvukov) i grafém (písmen abecedy) u žiakov s mentálnym postihnutím.
Základnými jednotkami sú hlásky (fonémy), preto zvukovú stránku reči môžeme zo všetkých jazykových rovín pozorovať vo vývine detí ako prvú; u intaktných detí v období 7. týždňa života, kedy sa do ústneho prejavu dieťaťa v podobe kriku a neartikulovaných zvukov postupne začleňujú artikulované fonémy. Dieťa produkuje podľa počutého vzoru zo svojho okolia. Proces formovania hláskového systému materinského jazyka prebieha postupne, najskôr dieťa fixuje segmentálne javy (samohlásky, dvojhlásky, spoluhlásky a slabiky) ako fonémy a grafémy pri nácviku čítania a písania, potom suprasegmentálne javy (kvantita, pauza, tempo reči, prízvuk, melódia), neskôr aj pravidlá slovenského pravopisu (Bytešníková, 2007).
V tejto rovine sledujeme zvukovú stránku reči, čiže osvojovanie foném (zvukov) i grafém (písmen abecedy) u žiakov s mentálnym postihnutím.
Základnými jednotkami sú hlásky (fonémy), preto zvukovú stránku reči môžeme zo všetkých jazykových rovín pozorovať vo vývine detí ako prvú; u intaktných detí v období 7. týždňa života, kedy sa do ústneho prejavu dieťaťa v podobe kriku a neartikulovaných zvukov postupne začleňujú artikulované fonémy. Dieťa produkuje podľa počutého vzoru zo svojho okolia. Proces formovania hláskového systému materinského jazyka prebieha postupne, najskôr dieťa fixuje segmentálne javy (samohlásky, dvojhlásky, spoluhlásky a slabiky) ako fonémy a grafémy pri nácviku čítania a písania, potom suprasegmentálne javy (kvantita, pauza, tempo reči, prízvuk, melódia), neskôr aj pravidlá slovenského pravopisu (Bytešníková, 2007).