DIAGNOSTIKOVANIE
Činnosť, ktorej výsledkom je diagnóza. Jej úlohou je zaradenie objektu do konvenciami stanovenej diagnostickej kategórie. Realizovať diagnostikovanie môže učiteľ, výchovný poradca a pod., závery vždy smerujú k náprave zisteného stavu (Průcha, 1995).
DIAGNOSTIKOVANIE ČÍTANIA
Zamerané na zisťovanie úrovne čítania (kvalitatívnych odchýliek od predlohy textu na úrovni hlásky, slabiky, slova, vety) a čítania s porozumením (Čižmarovič, Kalná, 1991).
DIAGNOSTIKOVANIE PÍSANIA
Zamerané na poruchy písania súvisiacich s funkciou mozgu, grafomotorické ťažkosti pri písaní (poruchy funkcie ruky) (Pardel, 1966).
PORUCHY ČÍTANIA
Definujeme ako špecifickú vývinovú dyslexiu, „špeciálny defekt čítania podmienený nedostatkom alebo poruchou niektorých primárnych schopností, ktoré skladajú komplexnú schopnosť pre učenie čítania pomocou určitej metódy” (Matějček, 1995); u žiakov s mentálnym postihnutím ako pseudodyslexia.
PORUCHY PÍSANIA
Špecifická vývinová dysgrafia, „poruchu súvisiacu s funkciou mozgu a prejavujúce sa neschopnosťou žiaka naučiť sa písať“ (Pardel, 1966); u žiakov s mentálnym postihnutím ako pseudodysgrafia.