Najstarší slohový postup, ktorý sa realizuje v monologickej i dialogickej forme, môže mať aj písomnú podobu.
Rozprávanie
Patrí k najobľúbenejším slohovým útvarom, je živým a názorným zachytením jedinečných a neopakovateľných udalostí v časovej postupnosti a príčinnej následnosti, ktorým sa sleduje proces. Charakteristickou črtou rozprávania je neformálna, osobná účasť na deji; v napínavej časti žiak rozpráva v prítomnom čase (historický prézent). K pútavému rozprávaniu patrí aj vhodný výber jazykových prostriedkov.
Metodika nácviku rozprávania
Najvhodnejšie je použiť osnovu:
Štylistická charakteristika rozprávania
V slovnej zásobe by mali prevládať slovesá v minulom čase a historický prézent; v skladbe je možné využiť všetky druhy viet (jednoduché i súvetia); kompozícia rozprávania (úvod, zápletka, vyvrcholenie, rozuzlenie, záver) (Findra, 1983).