Deficity v reči
z hľadiska stupňa mentálneho postihnutia podľa I. Baja (1984):
  • u žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia
    Býva reč vývinovo oneskorená najmenej o jeden rok; prejavy reči sú na obsahovej úrovni; osvojujú si primeraný aktívny a pasívny slovník; v dôsledku závažných rečových porúch sú nápadní svojou rečou; majú problémy s gramatickou formou jazyka a hovoreným prejavom; často používajú stereotypy a naučené schémy v neadekvátnych súvislostiach; sú veľavravní; vyskytujú sa aj echolálie; dosahujú úroveň zovšeobecňovania a abstrahovania;
  • u žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia
    Pretrvávajú pudové zložky reči; sú však schopní spájať počuté zvuky s ich zdrojom a konkrétnymi situáciami; reagujú na zvuky reči a sami produkujú zvuky; pri osvojovaní reči vedia dobre napodobňovať, avšak bez pochopenia zmyslu; ich reč sa vyvíja oneskorene v 4. – 6. roku života; častá je echolália a rytmický automatizmus;
  • u žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia
    rečové prejavy na pudovej úrovni, zvyčajne sa nenaučia hovoriť, ale môžu produkovať rôzne modulujúci hlas; reagujú na naučené verbálne signály a produkujú zvuky echolalicky, bez chápania ich zmyslu.