1918-1923: vo „Všeobecnom nákrese hodín pre šesťtriedne ľudové školy“ vecné učivo (učivo o prírode a spoločnosti) v 1. a 2. ročníku bolo obsahom predmetu Cvičenia reči a umu v rozsahu 2 hodiny týždenne, v 3. a 4. ročníku vecné učivo reprezentoval zemepis ako samostatný predmet a od 5. ročníka zemepis, dejepis, prírodopis a prírodospyt po 2 hodiny týždenne.

1923: vecné učivo sa preberalo v 1. a v 2. ročníku ako súčasť materinského jazyka v zložke prvouka v rozsahu po 2 hodiny týždenne, v 3. ročníku vystupovala prvouka ako samostatný predmet (2 hodiny týždenne), v 4. ročníku (3 hodiny týždenne) a 5. ročníku (4 hodiny týždenne) bola samostatným predmetom vlastiveda.

1930: vlastiveda mala v 3. a 4. ročníku 3 hodiny týždenne a v 5. ročníku 4 hodiny týždenne.

1933: vlastiveda ako samostatný učebný predmet mala v 3. ročníku 2 hodiny, v 4. a 5. ročníku po 3 hodiny.

1939-1945: zastúpenie vlastivedy v učebných plánoch slovenskej ľudovej školy v rokoch 1939-1945 bolo také, ako v rokoch 1933-1939, t. j. po poslednej reforme učebných plánov v predmníchovskej republike – vlastiveda sa vyučovala v 3. ročníku 2 hodiny, v 4. a 5. ročníku 3 hodiny (Navrátilová, 1980).