Pokus považujeme za najcennejšiu metódu prírodovedného skúmania i výučby prírodovedy. Pokus je vyššou formou pozorovania, prebieha v známych podmienkach, pričom aspoň jeden z pokusných faktorov je umelo riadený. Na rozdiel od pozorovania, kde ani učiteľ ani žiak nezasahuje do prírodného deja, pokus je vždy spojený s aktívnou činnosťou, zámerným riadením jedného alebo viacerých faktorov určitého javu za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia hypotézy.

Pokus prispieva ku kvalitnejšiemu osvojeniu si vedomostí a zručností, rozvíja logické myslenie žiakov a vedie k praktickému využitiu skôr získaných vedomostí.

Pokus musí byť jednoduchý, realizovateľný s jednoduchými pomôckami, musí byť názorný, primeraný schopnostiam žiakov, bezpečný a mal by rešpektovať aj ekologické hľadisko. Na jeho príprave, realizácii a vyhodnotení sa majú zúčastňovať všetci žiaci. Výsledky pokusu učiteľ nikdy neoznamuje žiakom vopred.