Podľa Jungera (1964) najdôležitejšími pomôckami pre vyučovanie o prírode sú prírodniny buď celé alebo ich časti. Pedagogický význam prírodnín je v tom, že ich pozorovaním alebo skúmaním žiaci získavajú najvernejšie predstavy o ich veľkosti, farbe, tvare, chuti, vôni, tvrdosti a i., pretože tieto vlastnosti zisťujú svojimi zmyslami.

Aj podľa Stanka a Stankovej (1997) dôležitými materiálnymi didaktickými prostriedkami prírodovedného poznávania v mladšom školskom veku sú objekty živej a neživej prírody, ktoré môžu žiaci pozorovať na vychádzkach a pri exkurziách – žiaci sa s nimi oboznamujú v spätosti s prostredím, v ktorom sa dané objekty nachádzajú – živé organizmy umožňujú spoznávať ich v prirodzených farbách a veľkostiach, v jednotlivých vývinových štádiách, živočíchy aj v pohybe.

Podľa Pavelku (1999) skutočné predmety umožňujú realizovať učebný proces so zvýšenou názornosťou, edukantom poskytujú bezprostrednú skúsenosť a možnosť získavať konkrétne predstavy o tvaroch, rozmeroch, funkciách, princípoch činnosti a ich používaní.