Zásada názornosti je požiadavka, aby sa vyučovanie zakladalo na zmyslovom vnímaní, na pozorovaní predmetov a javov alebo ich obrazov a modelov.

Ako vyučovaciu zásadu ju prvýkrát formuloval J. A. Komenský. Vo svojej Didaktike v dvadsiatej kapitole píše, že ľudský rozum pochopí i najskrytejšie veci, ak pri vyučovaní dodržíme určitý postup, okrem iného, ak mu všetko, čo má pochopiť, postavíš vymaľované pred oči (keď to nemôže byť živá vec), ak mu dáš každú vec ovoňať, ochutnať, počúvať, dotknúť sa jej, aby dotýkajúc sa jej svojimi zmyslami, sa s ňou oboznámil (Kopecký, 1957).

Juunger (1964) vo svojej publikácii píše, že vo vyučovaní o prírode sa na základných školách čoraz dôslednejšie a sústavnejšie uplatňuje Komenského zásada, že žiaci majú to, o čom sa učia, pokiaľ možno tak jasne pred sebou vidieť, ako prsty svojej ruky.

Vo vyučovacej praxi sa to prejavuje tým, že sa pri vyučovaní o prírode používajú stále premyslenejšie učebné pomôcky – správnym používaním vhodných učebných pomôcok zabezpečuje učiteľ vytváranie správnych predstáv žiakov o prírodných javoch preberaných na vyučovaní. Žiaci prostredníctvom práce s pomôckami poznávajú vlastnosti jednotlivých prírodnín a prírodných dejov.