Charakteristika zobrazovania objektov metódou pravouhlého premietania
Základná charakteristika zobrazovania objektov metódou pravouhlého premietania
Pravouhlé premietanie je metóda najčastejšie využívaná v technickej praxi. Je najjednoduchším a najvhodnejším zobrazením. K základným znakom patrí:
  • obrazy získané pravouhlým premietaním sú dvojrozmerné (2D), systematicky umiestnené vo vzájomnom vzťahu,
  • obrazy sa premietajú v rovine príslušných priemetní,
    premietanie telies vznikne abstrakciou z procesu videnia,
  • zhotovenie a čítanie dvojrozmerných obrazov vyžaduje mať zručnosť aplikovať princípy metódy pravouhlého zobrazovania v prvom, resp. treťom kvadrante,
  • kritériom dobrého zobrazenia je skutočnosť, že obraz zobrazovaného predmetu je pozorovateľ /ten čo výkres číta/ z jednotlivých pohľadov schopný predstaviť si trojrozmerne,
  • v prípade, že priemet je rovnakým obrazom niekoľkých predmetov, tvarovo úplne odlišných (obr. č. 3), sa jednoznačnosť určí premietaním na viac priemetní (obr. č. 4),
  • pohľad spredu (obr. 4) je pohľad hlavný (na obraze predmetu je najviac informácií)
  • viditeľné obrysy a hrany zobrazujeme súvislou hrubou čiarou,
  • zakryté obrysy a hrany zobrazujeme čiarkovanou tenkou čiarou,
  • súmerným objektom (napr. valec, guľa, kužeľ a pod.) priraďujeme os súmernosti, ktorú kreslíme bodkočiarkovanou tenkou čiarou.