riekanky a básničky dostávajú pevný rytmus, spájajú sa aj s pohybom,
pravidelný pohyb spájajú s rytmickými zvukmi,,
začínajú imitačne spievať v rozsahu kvarty (d1 – g1),
v hre prirodzene napodobňujú zvuky, rytmy.
dieťa vníma globálne hudbu s textom, pohybom, mimikou, motiváciou,
začína rozoznávať niektoré kvality zvukových podnetov (silu, zafarbenie, výšku, dĺžku),
hudobná pamäť je presnejšia a trvanlivejšia,
kryštalizuje sa metrické a rytmické členenie reči,
napodobňuje melodické úryvky,
hlasový rozsah je približne d1-a1, začiatky tonálneho cítenia,
obľubuje hudobno-pohybové hry so spevom.
spoznáva známe piesne podľa zaspievania časti (ucelených fráz), najmä podľa začiatku,
dieťa je schopné úryvky piesní napodobniť a zapamätať si ich,
upevňuje sa jeho tonálne cítenie, napríklad zaspievaný známy motív z piesne vedia dokončiť,
objavujú sa začiatky melodickej a rytmickej improvizácie,
spievanie piesní s pravidelným pohybom v 6-tónovom rozsahu, približne od d1 – b1,
uvedomenejší prístup k dvom dynamickým stupňom: silno – slabo.
Kantor (1969) konštatuje, že uvedený prehľad neznamená pevné medzníky vo vývine, nie je to presné viazanie pevne určených schopností na jednotlivé roky, teda akési „fetišizovanie“ vekových osobitostí, pretože činnosťou rozličnej kvality a intenzity v príslušnej oblasti sa vývin môže urýchliť alebo aj spomaliť (prípadne jednostranne koncentrovať na určité schopnosti). Uvedenú periodizáciu preto treba chápať ako orientáciu.