Vnímanie hudby chápeme ako vnútornú aktivitu dieťaťa. Aktívne vnímanie hudby je zložitý psychický proces a vnútorná aktivita v tomto kontexte nie je vec samozrejmá, je potrebné ju správne prebudiť, nasmerovať a naučiť rozumieť.

Schopnosť počúvať hudbu vychádza zo skúsenosti počúvať hudobný prejav učiteľky, vlastnú hudobnú produkciu, ale aj reprodukovanú hudbu v podobe auditívnych nahrávok.

Počúvanie hudby pomáha deťom uvedomiť si zvukovosť sveta okolo nás, rozlíšiť hudobné a nehudobné zvuky. Hudbu nie vždy vnímame zámerne, také hudobné podnety sa stávajú súčasťou života, ale neoslovujú naše emócie, poznanie či hudobnosť. Aktívne a zúčastnené vnímanie hudby s porozumením zanecháva stopy na vnútornom svete prijímateľa. Spoznať reč hudby nie je možné bez znenia hudby. Jej východiskom je sluchová výchova, prostredníctvom ktorej deti rozvíjajú hudobnú pamäť, vytvárajú sa ich hudobné predstavy, učia sa orientovať v tónovom svete. Objavujú: