Hudobná rozprávka Na zajkov a snehuliaka

Rozprávač: Jedno zimné ráno si malí zajkovia vyšli von na lúku, aby si poskákali po snehu a zahrali sa trošku. Na lúke zbadali nejakého neznámeho tvora. Aj sa trochu zľakli, ešte takého veľkého a čudného pána za svojho života nevideli. Miesto hlavy, trupu a nôh mal veľké, okrúhle biele, no jasné snehové gule, miesto nosa mrkvu a na hlave hrniec klobúkový. (Čo to vlastne deti bolo?) Zajkovia sa teda poriadne vystrašili, a len, len už by aj poutekali, ale čudo tam len tak mlčky stálo, tak sa ho opýtali: „Kto si a čo tu robíš“?

Snehuliak pomaly a s vážnosťou v hlase im odpovedal: „Ja som prosím pán snehuliak a včera ma tu postavili deti, ktoré sa tu hrali so snehom. Stojím si tu len tak, jedných straším, iných strážim, ba aj zabávam“. „Keď ty tu stojíš teraz tak sám, môžeme sa s tebou aj my zahrať?“

Zajkovia hneď aj začali spievať:
Snehuliačik im na to s vážnosťou v hlase, pomaly a zreteľne odpovedal (mení sa tempo spevu):
Pam, pam, ram – pam, pam, pam, pam, ram – pam, pam.
Aj by som si poskakoval,
Ale som si nôžky schoval.
Pam, pam, ram – pam, pam, pam, pam, ram – pam, pam.

(pokračovanie na druhej strane...)