Spevácke držanie tela
Pri spievaní môžeme stáť aj sedieť v rôznych polohách napr. na pätách a pod.
  • Ak pri speve stojíme, nohy sú mierne rozkročené, chodidlá sú celé opreté o podložku. Váha tela je rozložená rovnomerne na oboch chodidlách. Ruky sú voľne vedľa tela, ramená uvoľnené.
  • Ak pri speve sedíme, tak sedíme na okraji stoličky, chodidlá sú opreté celé o zem a sú mierne od seba. Chrbát vyrovnaný, ramená smerujú dozadu a ruky sú voľne položené na stehnách, nie na kolenách (vzniká napätie v ramenách).
  • Krk má byť uvoľnený, nie natiahnutý.
  • Sánka pri speve nemá byť predklonená a ako príklad nám môže poslúžiť zazívanie, kedy sa spodná sánky vysúva smerom dolu. Vysúvanie brady dopredu spôsobuje zakláňanie hlavy dozadu a tak spätné stvrdnutie šije.
  • Dávame pozor, aby deti nenakláňali hlavu do strán alebo aj príliš dolu. Deti majú tendenciu pri spievaní stúpajúcej melódie stúpať aj s bradou smerom hore, čo spôsobuje stuhnutie svalov na šiji.
Pri hlasových cvičeniach je dôležitá vhodná motivácia a praktické predvedenie učiteľom. Práve učiteľ – učiteľka musí mať pri speve správne držanie tela, správne artikulovať, dýchať a hlavne správne a v správnej speváckej polohe spievať. Spev učiteľa by nemal byť bez výrazu a emocionálneho zainteresovania. Deti sa správnym návykom učia pochopením a napodobením – imitáciou. Využívame rôzne motivačné obrazy:
  • fúkame do papierovej guľôčky na zemi – odstránenie napätia v zátylku,
  • prichádzame na ples – správne držanie tela a hlavy pri chôdzi,
  • vyzleč si sveter cez hlavu – uvoľnenie napätia v šiji, predklon hlavy,
  • zazívam si rád – spodná sánka.