Koherencia textu

Koherencia znamená obsahovú súdržnosť textu. Je to vnútorná spojitosť jednotlivých tematických prvkov textu.

Kohézia textu

Kohézia znamená formálnu súdržnosť textu. Sú to navonok signalizované spôsoby nadväzovania jednotlivých výpovedí na seba no i nadväzovanie vyšších textových celkov (odsekov, kapitol). Kohézia sa realizuje konektormi.

Intencionálnosť textu

Rečovú činnosť človeka všeobecne možno označiť slovom intenčná. Intencionálnosť textu vyjadruje zámer, s ktorým bol text vytvorený. Intencionálnosť textu vychádza z ilokučnej štruktúry textu. Ilokúcia textu naznačuje rečové konanie, znamená pragmatickú stránku textu (to, že hovorím/píšem, znamená, že sa pokúšam o istý typ komunikačného kontaktu).

Prijateľnosť textu

Prijateľnosť textu je vlastnosť, ktorá znamená na strane adresáta vysokú mieru porozumenia obsahu a tiež rozpoznania komunikačného zámeru. Schopnosť tvoriť prijateľný text s ohľadom na adresáta úzko súvisí s vývinovými osobitosťami mladšieho školského veku. Na rozdiel od intencionálnosti textu, ktorá je akousi automatickou súčasťou rečovej činnosti dieťaťa od prvých komunikačných kontaktov, úroveň prijateľnosti textu závisí viac od schopnosti autora textu reflektovať komunikačnú situáciu a voliť vhodné textové modely, ako aj od schopnosti profitovať z predošlých komunikačných skúseností.

Situačnosť textu

Situačnosť textu je vlastnosť, ktorá ukazuje na spätosť textu so situáciou, v ktorej sa text realizuje. Možno hovoriť o tzv. kontextovej relevancii, čiže o významnosti situácie, ktorá ovplyvňuje tvorený text.

Intertextovosť textu

O intertextovosti hovoríme vtedy, keď v texte existuje nejaká súvislosť s iným textom. Intertextovosť znamená explicitne vyznačenú prítomnosť jedného textu v inom texte. Negatívnym prejavom intertextovosti je napr. používanie klišé, preberanie konvenčných fráz alebo plagiovanie, tvorivou intertextovosťou sú alúzie či parodické texty (Hoffmannová, 1997).

Informatívnosť textu

Informatívnosť textu znamená, že text je pre príjemcu nositeľom istej informácie. U poslucháča či čitateľa sa po recepcii textu zvýši hladina informačnej nasýtenosti (Slančová, 2001). Pod informatívnosťou textu však treba rozumieť informácie vecného i emocionálneho charakteru. Ak sa vrátime k definícii textu Dolníka a Bajzíkovej, ktorá pripomína prepojenosť jeho obsahovej a pragmatickej stránky, potom vidíme, že niektoré texty sú nositeľmi takej informácie, ktorá reguluje, usmerňuje konanie človeka, no iné texty zas obohacujú poznatkový alebo postojový svet recipienta.