dieťa zameriava svoje myšlienky sa senzorické vnímanie a motorické správanie, na svoju vlastnú telesnosť,

postupne si uvedomuje existenciu vonkajšieho sveta a začína ho neverbálne i verbálne reflektovať,

z hľadiska vývinu reči dochádza ku koncu tohto štádia k významnému „objavu“ dieťaťa, že každá vec má svoje meno a neskôr, že meno nie je vlastnosťou veci, teda dieťa postupne objavuje znakovosť slova a semiotickú funkciu reči.