Pri charakteristike kognitívneho vývinu dieťaťa mladšieho školského veku považujeme za najkomplexnejšie východisko psychologickú teóriu J. Piageta, ktorá vysvetľuje kognitívny vývin v štádiách od narodenia až po dospelosť. Piagetova teória interpretuje vývin dieťaťa ako výsledok interakcie medzi biologickým dozrievaním a prostredím. Piaget zdôrazňuje aktívnu rolu dieťaťa v procese vlastného vývinu.

Podľa Piageta kognitívny vývin prebieha v štádiách, ktoré sa dosahujú ekvilibráciou (vyvažovaním), pri ktorej deti hľadajú rovnováhu (ekvilibrium) medzi tým, s čím sa stretávajú vo svojom prostredí, a svojimi kognitívnymi schopnosťami (Sternberg, 2002, s. 471). Ekvilibrácia zahŕňa tri procesy:

V kapitole si predstavíme štadiálny vývin kognície dieťaťa.